LEMUR na Balkáne

18.8.-31.8.2012 - Srbsko, Macedónsko, Grécko, Albánsko, Čierna hora, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko.

MAĎARSKO - tranzit

SRBSKO - tranzit + 1 noc v meste Niš. Ťažko na základe jedného večera hodnotiť krajinu, ale prvý dojem bol dobrý. Určite sa tam vrátime lepšie spoznať krajinu.

MACEDÓNSKO - tranzit

GRÉCKO - pobyt v meste Katerini, 2 noci, more a výstup na Olymp, resp. Mytikas (2.917 m.n.m.) Olymp je hora, ale má viac vrcholov a najvyšším je Mytikas. Slušná 11,5 hodinová túra, vracali sme sa za úplnej tmy, takže čelovky vo výbave sa osvedčili. Potvrdzujeme, že les v noci ožíva.

Grécko sme tranzitovali z východu na západ, po ceste zastávka pri kláštoroch Meteora, následne smer hraničný prechod do Albánska - Kakavia. Grécke vnútrozemie je dosť vysušené (aspoň v auguste), ale má svoje čaro.

ALBÁNSKO - krajina kontrastov - chudobný vidiek a bohaté mestá. Ale jednoznačne treba zahodiť všetky predsudky voči tejto krajine, je tam vidieť veľký rozvoj.

2 noci v meste Vlore, prímorské letovisko, špinavé pláže, ale priezračná voda v mori. Kúsok pláže je upravený na európsky štandard, ale čoskoro bude upravené celé pobrežie v tomto meste a potom bude vážnym konkurentom okolitým krajinám. Náš odhad je, že do 5-ich rokov bude albánske pobrežie vychytenou turistickou destináciou.

Chceli sme vystúpiť na ich najvyššiu horu Korab, ktorú majú spoločnú s Macedónskom, ale dozvedeli sme sa, že z albánskej strany je zamínovaná a z macedónskej ju strážia vojaci a medvede, tak sme to o rok odložili.

Cesty sú v rozpätí od "katastrofa bez asfaltu" až po "slušná diaľnica" (veľmi málo kilometrov). Hlavné ťahy sú na úrovni našich ciest 1.triedy, obmedzenia rýchlosti sa ignorujú, policajti v lete zväčša pri cestách odpočívajú v tieni a cudzincom sa radšej vyhýbajú, lebo sa s nimi nevedia dohovoriť.

ČIERNA HORA - 3 noci, 1 x prímorské mesto Ulcinj a 2 x mesto Plav. V Ulcinj je 12 kilometrová pláž, všetci sú tam na to hrdí, ale pre "horské duše" je to utrpenie. Vnútrozemie je hornaté s úžasnými cestnými prejazdmi cez kaňony.

Čiernohorci nemajú ujasnený názor na najvyšší vrch krajiny, uvádzajú sa Maja Kolata ale aj Bobotov Kuk. My sme chceli ísť na Kolatu v pohorí Prokletije, ale vďaka dobre mienenej rade domácich sme zablúdili v lese, z ktorého sme sa dostali až po štyroch hodinách a to bolo už trochu neskoro začínať výstup. Ale okolie jazera a mesta Plav je pekné.

Cestou do Bosny sme ešte objavili Kaňon Tara, Národný park Durmitor a Kaňon Pive - úžasné prírodné výtvory, kvôli ktorým sa tam bezpodmienečne chceme vrátiť. Teraz sme odtiaľ dosť rýchlo zdrhali, lebo nad cestou horela hora a na cestu padali od ohňa rozpraskané kamene a tlejúce konáre, takže tento adrenalín už prekračoval rozumnú mieru rizika.

BOSNA A HERCEGOVINA - trochu depresívny vjazd do krajiny poznačil naše vnímanie BaH, ale aj pri pokuse o objektívny pohľad je to z bývalých juhoslovanských krajín asi najzaostalejšia časť.

Nocľah v meste Foča v hoteli, v ktorom práve prebiehala kompletná rekonštrukcia, bol fakt adrenalínovým zážitkom a ešte aj ráno nás vítalo dažďovými mrakmi. Prerástlo to do seriózneho dažďa s vetrom a +8 °C, takže aj keď sme sa dostali takmer až na nástup na horu Maglič, museli sme uznať, že dnes príroda má navrch. Aspoň máme dôvod sa tam vrátiť.

Cestou sme si ešte dopriali zastávku v Mostare, po balkánskej vojne je už slušne opravený, ale kúsok za centrom je stále vidieť následky vojnového šialenstva z deväťdesiatych rokov. A tabuľky pri hlavnej ceste upozorňujúce, že les je zamínovaný, tiež nepridávajú na nálade.

CHORVÁTSKO - 4 noci, pobrežie sme prešli z juhu od Makarskej až po ostrov Krk na severe. Medzitým sme si dopriali výstup na najvyšší vrch Chorvátska - Dinaru (1.831 m.n.m.). Výstup trval síce len 6 hodín, ale pri +35 °C to bolo namáhavé aspoň ako Olymp. Neviem či sa nám niekedy stalo, že na nejakom kopci sme v ten deň boli jediní turisti. Tu áno, iní blázni sa v tej horúčave nenašli.

Vo vnútrozemí bol práve obrovský požiar, prechádzali sme popod horiacu horu, nebolo to síce tak blízko ako v Čiernej hore, ale aj tak to bol nepríjemný pocit a pohľad z Dinary na rozsah toho požiaru bol dosť nepríjemný.

Na záver 1 celý deň pri mori vo Vrbniku a po 14-ich dňoch tranzitom cez Maďarsko návrat domov.

 

ŠTATISTIKA:

- 2 účastníci

- 14 dní na cestách

- najazdených 4.357 km

- 77 hodín jazdy v aute (priemerná rýchlosť 56 km/hod.)

- 8 krajín (5 cudzích mien)

- 8 kontrolovaných hraničných prechodov (ani raz sme neotvárali kufor a ani raz sa nás na nič nepýtali)

- minimálna teplota 8 °C pod Magličom, maximálna teplota 39 °C v okolí Tirany

- 19 SMS správ od operátora, ktorými ma vítal v nových sieťach a ponúkal úžasné služby

- hodnota skúseností z expedície - nevyčísliteľná

 

FOTO       VIDEO